Rok plný psiny
Dnes je to práve rok, čo sa moja domácnosť obohatila o ďalšieho člena. Presne 5. septembra 2006 do môjho vbytu vpadol červený štvornožec a osral parkety.
Dnes je to práve rok, čo sa moja domácnosť obohatila o ďalšieho člena. Presne 5. septembra 2006 do môjho vbytu vpadol červený štvornožec a osral parkety.
Je to jav všeobecne rozšírený – z ničoho nič, bez akejkoľvek súvislosti vám v hlave vyskočí spomienka. Na niečo viac či menej bezvýznamné, o čom by ste najskôr povedali, že ste na to dávno zabudli.
Príroda to tak zariadila, že ľudia nepožierajú zdochliny. Mŕtvolný jed totiž nedokážu ich organizmy odbúrať, a tak by bol výsledok zrejme dosť krušný. Preto je nám mŕtvolný zápach nepríjemný.
Poznáte tie hnusné rána, keď už vstávate s pocitom, že ranné prebudenie nebol práve ten najlepší nápad? Tak to sa mi prihodilo dnes.
Akosi sa vžilo, že stretávky niekdajších spolužiakov zo strednej školy sa uskutočňujú v päťročných intervaloch. Čo je vlastne celkom inteligentné.
Najlepšie nápady sa rodia na záchode, to je rokmi overená skúsenosť. Ale v poslednom čase zisťujem, že najneočakávanejšie myšlienky ku mne prichádzajú – na balkóne.
Ten nepekný chlapík napredoval krokom sebaistého obrneného transportéru, a keby to náhodou niekomu ušlo, jeho zarputilý a krajne nepriateľský výraz na tvári, čo by bola ozdobou ktoréhokoľvek masového vraha, by donútil ustúpiť aj stenu.
Zvoní telefón. – Ahoj, ideš na výbor? (je to kolegyňa z istého denníka) – Na aký? – No zdravotnícky predsa! – A kedy je? – Teraz, o chvíľu zasadajú.
Poznáte tú koreláciu medzi pýchou a pádom. Pozná ju každý, ale to nám, horenosným ľuďom vôbec neprekáža, dnes a denne na to doplácame. A veru aj ja.
Síce viem, že sa dá existovať v civilizácii aj bez internetu, ale radšej to neskúšam. Je to asi o niečo menej škodlivá závislosť ako kopa ďalších, ale načo riskovať absťák?