Všetko raz pominie
Nie som práve filozofický typ, ale jednu zo životných právd som pochopil veľmi rýchlo, dokonca tuším ešte v detskom veku.
Nie som práve filozofický typ, ale jednu zo životných právd som pochopil veľmi rýchlo, dokonca tuším ešte v detskom veku.
“A teraz si predstav, že nečakane zomrieš v spánku a keď budú vylamovať dvere, okrem očakávaných nepríjemností nájdu aj celú chodbu zasvinenú ihličím.”
Tak neviem. Možno to bude tým, že môj dedko sa narodil v Nebojsi. Alebo mám nejaký defekt na mozgu. Alebo si vymyslite tucet iných dôvodov. Jedno je isté: ja akosi… Read more »
Mám nápad, ako do roka vyzbierať dostatok peňazí na stavbu troch liniek križujúcich celé mesto. Boli by aj štyri, ale keďže poznáme Slovensko, vieme, že aspoň štvrtinu niekto ukradne.
“Ešte budete raz s nostalgiou spomínať na stredoškolské časy, ako vám bolo dobre. Až sa budete chcieť vrátiť.” Prd baraní!
Milé deti, priznám sa, že viem príliš málo na to, aby som si dovolil niečo vám radiť. Jedno mi však nedá pokoja a musím to povedať.
Bola to neskutočne lákavá príležitosť. Tenisová loptička na mňa tou príšernou zelenou farbou priam kričala. Ešte aj kontrastovala s antukou.
Samozrejme, cvoci ako ja hneď začnú premýšľať o živote za záclonami. Čo sa tam deje? Aké majú temné alebo hoci aj smiešne tajomstvá?
Minule som totiž len tak spontánne vymyslel, čo by sa mi po smrti páčilo.
Dovolenkové rezorty nevynikajú práve snahou umiestňovať niekam hodiny. Načo aj? Človek si tam prišiel oddýchnuť, nie sa naháňať.