Kategória: Ako sa mám

Už je to tu, už je to definitívne, ak nezasiahnu mocnosti nebeské alebo pekelné, onedlho sa môžem tešiť na veľký prelom. Chce sa mi oslavovať, verte mi.

Netušila, že práve som uvažoval, či ju utopím vo vedre, zadusím mopom, alebo schmatnem najbližší predmet a podľa toho, čo to bude, ju príslušným spôsobom znesiem zo sveta.

Už som spomínal, ako veľmi nenávidím umývanie riadov? Nech sa páči, už je to mojou hlavnou pracovnou náplňou. Že fyzická práca a ja sa nevyskytujú na jednom mieste? Už áno.

Ešte stále sa ma pýtajú, ako sa mám, tak som si povedal, že nebudem radšej ani skúmať, ako to mysleli a rovno to napíšem. Mám sa takto: je zamračené.

Mal som chuť začať jačať: “Som vynervovaný, je mi zle, neviem si spomenúť ani na vlastné meno a vy sa ma pýtate, ako sa mám?”

Môj organizmus ma musí nenávidieť až za hrob. Z konca zimy som ho preniesol do omračujúceho tepla a vlhka. Žiadna jar sa nekonala a leto trvalo necelý mesiac. Tak sa mi moje telo mstí.