Ako sa mám: jarne
Mal som chuť začať jačať: “Som vynervovaný, je mi zle, neviem si spomenúť ani na vlastné meno a vy sa ma pýtate, ako sa mám?”
Mal som chuť začať jačať: “Som vynervovaný, je mi zle, neviem si spomenúť ani na vlastné meno a vy sa ma pýtate, ako sa mám?”
Pri svojich potulkách som teda konečne objavil cintorín Waverley a samozrejme, že som si jeho prehliadku nenechal ujsť. Poďte sa teda so mnou pozrieť, čo som videl a čo som sa dozvedel.
Ak ste obeťou predsudkov alebo zlej povesti, jediné, čo si môžete želať, sú pevné nervy. Pri konfrontácii s takýmto niečím vám totiž nič iné nepomôže.
Počasie trochu pritvrdilo, aby aj Austrálčanom pripomenulo, že je zima, ale kvartetu pouličných eskamotérov v strede mesta to neprekážalo. Odvážne hore bez bubnovali a jeden z nich predvádzal krkolomné kúsky, saltá a premety.
Ako pozornejší čitatelia už vedia, najväčšie nadšenie z môjho presunu do Austrálie ma chytá, keď som blízko mora. Našťastie, v Sydney to nepredstavuje nejaký vážny problém, stačí vedieť, kam ísť.
Keď máte kreditku, konečne ste v očiach rôznych obchodníkov človekom. Už aj PayPal vás uzná za vhodného pozornosti. Otvorí sa pred vami nádherný svet. Hlavne sa udržať na uzde.
Ľudia sa menia. Tak napokon predsa! K lepšiemu či k horšiemu, alebo sa skrátka len na veci dívajú inak ako dajme tomu päť rokov dozadu.
V Austrálii je práve zima a naplno tu zúria Svetové dni mládeže s temnou vyhrážkou osobnej účasti pápeža. To sú dve skutočnosti, ktoré takmer vylučujú, že by sa tu mohlo prihodiť niečo také ako pekný deň.
Našťastie, foťák bol galantný natoľko, že ráčil pri živote zachovať väčšinu fotografií z akvária a zoologickej záhrady špecializujúcej sa na austrálsku faunu. Tak pridávam aspoň tie.
Je to neuveriteľné, ale po takmer štyroch mesiacoch v Sydney som až nedávno objavil Darling Harbour – miesto, ktoré, súc kedysi ničím nezaujímavým prístavom, sa stalo masívnou a masovou rekreačnou zónou.