Ako sa mám: ubolene
Už som spomínal, ako veľmi nenávidím umývanie riadov? Nech sa páči, už je to mojou hlavnou pracovnou náplňou. Že fyzická práca a ja sa nevyskytujú na jednom mieste? Už áno.
Už som spomínal, ako veľmi nenávidím umývanie riadov? Nech sa páči, už je to mojou hlavnou pracovnou náplňou. Že fyzická práca a ja sa nevyskytujú na jednom mieste? Už áno.
Ešte stále sa ma pýtajú, ako sa mám, tak som si povedal, že nebudem radšej ani skúmať, ako to mysleli a rovno to napíšem. Mám sa takto: je zamračené.
Mal som chuť začať jačať: “Som vynervovaný, je mi zle, neviem si spomenúť ani na vlastné meno a vy sa ma pýtate, ako sa mám?”
Pri svojich potulkách som teda konečne objavil cintorín Waverley a samozrejme, že som si jeho prehliadku nenechal ujsť. Poďte sa teda so mnou pozrieť, čo som videl a čo som sa dozvedel.
Ako pozornejší čitatelia už vedia, najväčšie nadšenie z môjho presunu do Austrálie ma chytá, keď som blízko mora. Našťastie, v Sydney to nepredstavuje nejaký vážny problém, stačí vedieť, kam ísť.
V Austrálii je práve zima a naplno tu zúria Svetové dni mládeže s temnou vyhrážkou osobnej účasti pápeža. To sú dve skutočnosti, ktoré takmer vylučujú, že by sa tu mohlo prihodiť niečo také ako pekný deň.
Našťastie, foťák bol galantný natoľko, že ráčil pri živote zachovať väčšinu fotografií z akvária a zoologickej záhrady špecializujúcej sa na austrálsku faunu. Tak pridávam aspoň tie.
Je to neuveriteľné, ale po takmer štyroch mesiacoch v Sydney som až nedávno objavil Darling Harbour – miesto, ktoré, súc kedysi ničím nezaujímavým prístavom, sa stalo masívnou a masovou rekreačnou zónou.
Na výber je samozrejme byt alebo dom. V porovnaní so slovenskými mestami je tu omnoho viac práve tých domov, čo je aj dôvod, prečo sa Sydney neustále rozrastá a prečo je doprava do mesta taká vyťažená.
Človek by si povedal, že som prišiel do civilizácie, kde služby fungujú a absurdnosti slovenského typu nehrozia. Škaredý omyl, deti moje.