Gény neodrbeš
Gény neodrbeš, výchovu nevymažeš, rodinu nezaprieš. Sme mix našich rodičov, či sa nám to páči alebo nie. Je to dobrá vec, pretože ak si to uvedomíme, nemusíme opakovať ich chyby.
Gény neodrbeš, výchovu nevymažeš, rodinu nezaprieš. Sme mix našich rodičov, či sa nám to páči alebo nie. Je to dobrá vec, pretože ak si to uvedomíme, nemusíme opakovať ich chyby.
Netušila, že práve som uvažoval, či ju utopím vo vedre, zadusím mopom, alebo schmatnem najbližší predmet a podľa toho, čo to bude, ju príslušným spôsobom znesiem zo sveta.
Už som spomínal, ako veľmi nenávidím umývanie riadov? Nech sa páči, už je to mojou hlavnou pracovnou náplňou. Že fyzická práca a ja sa nevyskytujú na jednom mieste? Už áno.
Ešte stále sa ma pýtajú, ako sa mám, tak som si povedal, že nebudem radšej ani skúmať, ako to mysleli a rovno to napíšem. Mám sa takto: je zamračené.
Mal som chuť začať jačať: “Som vynervovaný, je mi zle, neviem si spomenúť ani na vlastné meno a vy sa ma pýtate, ako sa mám?”
Pri svojich potulkách som teda konečne objavil cintorín Waverley a samozrejme, že som si jeho prehliadku nenechal ujsť. Poďte sa teda so mnou pozrieť, čo som videl a čo som sa dozvedel.
Ak ste obeťou predsudkov alebo zlej povesti, jediné, čo si môžete želať, sú pevné nervy. Pri konfrontácii s takýmto niečím vám totiž nič iné nepomôže.
Počasie trochu pritvrdilo, aby aj Austrálčanom pripomenulo, že je zima, ale kvartetu pouličných eskamotérov v strede mesta to neprekážalo. Odvážne hore bez bubnovali a jeden z nich predvádzal krkolomné kúsky, saltá a premety.
Ako pozornejší čitatelia už vedia, najväčšie nadšenie z môjho presunu do Austrálie ma chytá, keď som blízko mora. Našťastie, v Sydney to nepredstavuje nejaký vážny problém, stačí vedieť, kam ísť.
Keď máte kreditku, konečne ste v očiach rôznych obchodníkov človekom. Už aj PayPal vás uzná za vhodného pozornosti. Otvorí sa pred vami nádherný svet. Hlavne sa udržať na uzde.